Krajina mŕtvych.

29. december 2014 at 0:03 | Alice |  Morning Dew
Týmto výplodom fantázie som dodala nový formát, experimentujem s tým, čo je v mojich schopnostiach. Prvý krát v živote tohto blogu Vás prosím, ak to niekto číta, o úprimnú kritiku a názor. Vďaka.
Listening to: In flames.

(perex-chan)




Sneh im vŕzgal pod nohami, stromy navôkol vytvárali klenbu, pred ktorou sa aj gotické stavby skrývali zahanbené svojou menejcennosťou. Pár si spokojne vykračoval, vychutnávajúc si čerstvú prikrývku a blízkosť prírody. Práve bol súmrak, nebo sa sfarbovalo do tmavomodra, až indigova, predstavenie slnka sa už dávno skončilo a kostolné zvony kdesi za nimi ohlasovali dvomi údermi pol piatej. Cesta pred nimi bola rovná a široká, občas sa vedľa nich vynorila nenápadná odbočka na útlu lúku.

Dvaja hrdí ľudia sa v kožených rukaviciach viedli za ruky a aj napriek hustnúcej tme a samote všade naokolo sa necítili ani na sekundu ohrozene. Ten svet bol pre nich už príliš malý a priehľadný na to, aby ich donútil stiahnuť sa. Pomaly, nenútene našľapovali dusiac poprašok pod čižmami, krajina okolo nich začínala odtieň za odtieňom potemnievať, klenba sa zdanlivo ešte viac priblížila k nebesiam a vysoký muž naľavo od svojej spoločníčky sa uškrnul.

Prekročili neviditeľnú hranicu. Nedala sa ani nazvať hranicou, dva svety pozvoľne splývali jeden do druhého a vytýčiť bod, ktorý by určoval, kde začína jeden a kde druhý, bolo nemožné. Príroda, dovtedy strnulá a nehlučná sa zrazu pohla, akoby sa uvoľnila z akejsi kliatby sôch, vetvami sa začínal predierať vánok a popohnal už aj tak bodavú a mrazivú zimu. Muž nedal nič vedieť, dievča vedľa neho znervóznelo.
Modrovlasý démon prišiel na návštevu domov a tentokrát si priniesol aj nejakú dušu so sebou.

Bolo to niečo nevídané. Stávalo sa, že sem občas zablúdili nejakí nešťastníci, tí však netušili, čo sa práve okolo nich odohrávalo a tak ich väčšinou neviditeľné stráže jemne vyprevadili naspäť na miesto, kam patrili; to bývalo vtedy, ak im úbohé stvorenia nepadli do oka a neskončili ako pochúťka a zdroj energie. Avšak to, aby niekto, kto si bol vedomý svojho konania, sem dobrovoľne vošiel a dotiahol sem niečo dýchajúce, čoho krv ešte pulzovala a mihalnice sa neprestajne chveli; všetci to museli vidieť. Prahnúce oči vykúkali spoza kmeňov, kostnaté ruky zvierali kôru a drvili mach pod nimi, nechceli vyjsť a ukázať sa vo svojej posmrtnej kráse, hanbili sa.

Dievča to cítilo, vedelo, že ju niečo sleduje. Park okolo nej bol však prázdny, nikde ani živého tvora, niečo sa tam však mihlo; prudko sa otočila a vzhliadla končeky prstov, ako skĺzli za strom. Zamračila sa na netvora, ktorého držala za ruku.

"Zase sa ma snažíš vydesiť?" Nebolo by to ani po prvý, ani po desiaty krát, bola to jeho obľúbená kratochvíľa.

"Nie, drahá, v tomto výnimočne nemám prsty," uškrnul sa nad vlastným vtipom, "čo si videla?"

"Niekoho, schováva sa za tamtým stromom... Nemám z toho dobrý pocit." Zase ma hryzie paranoja. Možno tam nakoniec nikto nebol.

Muž jej neodpovedal. Prezencie okolo nej sa však znásobovali, chceli sa osviežiť a pookriať blízkosťou pri niečom, o čo už dávno prišli a za čím mnohokrát banovali. Dievča sa podozrievavo rozhliadalo po okolí, vánok začínal duť stále silnejšie a noc bola už nezastaviteľne blízko. Vtedy jej do nosa udrel odporný zápach.

"Fuj, zdochliny-" Vytiahla si šatku na nos a jej krok zneistel. Prečo to tu zapáchalo, keď by malo byť všetko kvôli pretrvávajúcemu mrazu tuhé na kosť?

"Vitaj v krajine mŕtvych, drahá." Vláčny hlas konečne odhalil tajomstvo, srdce dušičky vedľa neho šokovane vynechalo jeden úder, primrazilo ju na mieste. Od strachu ledva dýchala. On sa k nej otočil a s úsmevom sa jej pozrel do očí.

"Toľké roky zdieľaš svoju myseľ a sny s niekým, kto sa volá mŕtvola a teraz sa bojíš?"

"A-Ale, toto je niečo úplne iné..."

"Chováš si na prsiach hada." Odmlčal sa, potom doplnil: "Tak či tak sa tu raz ocitneš, medzi nimi." Odbočil pohľadom, dievča ho nasledovalo a zbadalo pár drobných okrúhlych očí vpíjajúcich sa do každej čiastočky jej existencie. Striaslo ju, ten pohľad bol taký prázdny, no zároveň z výrazu duchovej tváre sálala taká žiadostivosť, chcel ju pohltiť úplne celú.

"Si pre nich ako nesplnený sen. Chcú znova žiť, no nepriblížia sa. Nie som tu prvý krát." Jeho hlas ku koncu vety potemnel.

Vtedy si dievča vedľa neho uvedomilo. Toto je jeden zo svetov, z pekiel, ktorými si jej partner prešiel. Bol tu, nevedno ako si vybojoval cestu do ďalšieho života, aby zase zomrel a ukázal sa niekde inde; preto bol taký mocný, poznal už všetko, čo ho mohlo kedy očakávať, mapy ľudských pováh mal nakreslené na dlani, pasce, ktoré boli nastražené v každom jednom pekle, boli jeho starými známymi.
Uvoľnila sa, ťažoba z hrude jej opadla. Kým bola vedľa tohto netvora, bola v úplnom poriadku. Primkla sa k jeho hrudi a pozorovala okolie.

Z oblohy sa vytratili aj posledné záblesky slnečného voza. Hviezdy pôsobili strnulo, akoby namaľované. Nebola však okolo nich úplná temnota, sneh svojou belosťou prežaroval všetko. V tej tichej, mŕtvej krajine sa nebolo čoho báť, aspoň nie s ním. Ešte aj tie prestrašené a túžbou zožierané vyhladované telá okolo nich pôsobili romanticky.

"Ešte sa bojíš smrti?" Zapriadol.

"Už nie, tu mi nič nehrozí. Ale povedala som ti, po smrti budem nasledovať teba, niekto ti predsa musí robiť konkurenciu." Zazubila sa a pozdvihla hlavu, aby mu ukázala svoje absolútne presvedčenie a odhodlanie. Okolo pravej dúhovky mu blčal jemný plameň, vyryté číslo šesť veľmi dobre vedelo a malo radosť z toho, že hoci len na krátky čas navštívili svet neživých.

"Poď, ty srandista, nevieš sa postarať ani sama na seba a zrazu chceš robiť konkurenciu niečomu ako ja," zasmial sa, otočil ju a posotil pred seba, značiac návrat tam, kam patrila. Zasunul ruky do vreciek kabátu a s povestným úškrnom vykročil za ňou.

"Veď ty počkaj, ešte na teba budem pozerať z výšky!" Vyhrážala sa, so smiechom vyrazila dopredu a hladné pohľady nechala za sebou.
 

2 people judged this article.

Comments

1 Adventure | 29. december 2014 at 23:30 | React

Nie som literarny kritik, ani velmi scitany clovek, takze velku kritiku ti na to asi nevymyslim. Ale pacilo sa mi to tak, ze som sa od toho neodtrhol ani nepomyslel na nic ine, len na to co citam, az pokym som to nedokoncil. I loved it, well done. (=^-ω-^=)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.