30.9.2014: Salty.

1. october 2014 at 1:43 | Alice |  Riverflow
(ospravedlňujem sa za chaotické zvracanie zle koncipovaných myšlienok)

Hej, našla som si kamarátku. Volá sa rovnako ako ja. Má rovnaké znamenie ako ja. Má veľmi podobný vkus ako ja. God damn it.
Pamätám si, ako som si ju pozerala na facebooku už predtým, ako začal semester a hovorila som si, že nie je možné, aby niekto mohol takto dobre vyzerať na fotkách, tak prirodzene a nenútene. Zároveň vyzerala strašne vzdialene, ako človek, ktorý je v živote niekde inde, preto som si bola istá, že by bola jedným z tých zaujímavých ľudí, ktorých by som pozorovala, mala by som ich rada, hoci oni by o mne ani veľmi nevedeli a všetko by bolo v poriadku. V prvý deň sme sa však dali do reči, pretože ani jedna sme ešte nemali skúsenosť s tým, že by sme stretli inú menovkyňu (Alice je celkom rare meno) a už vôbec nie tri v jednej triede o 60-tich ľuďoch. Nasledujúce dni však na hodiny nechodila a ja som modrovlasú dočasne vypustila z mysle.

Posledné dni sme sa na hodinách a aj mimo nich držali pri sebe. Bolo to určite spôsobené tým, že sme si proste okolo seba vytvorili takú malú partiu spolužiakov, no Brnom sme sa túlali spolu aj bez nich. Cítim sa pri nej dobre, ale dnes, keď som stála vedľa nej počas toho, čo si vybavovala šalinkartu, som zbadala niečo, čo som nemala.
Z profilu som si všimla jej hrdý postoj - vypnutá hruď a prehnutý chrbát, celá postava ešte viac umocnená dlhou vlajúcou sukňou. Zhrozila som sa, lebo som vedela, aké myšlienky budú nasledovať, no ešte som nestihla ani sformovať obrazy v hlave a prehovorila na mňa pokračujúc v konverzácii, veď odhliadnuc od zmätku v mojej hlave sa v skutočnosti nič nestalo. Farba jej hlasu je neuveriteľne podobná tej, ktorú má majiteľka červenej šatky.
Tie dve, modrovlasá a červenošatková, sú si tak neskutočne podobné. Až príliš.

Zatiahla ma do kaviarne na espresso a makarónky. Pili sme spolu varené víno. Spolu sme si boli vytlačiť dokumenty a následne sme kvôli tomu obe meškali na hodinu, čo muselo vyzerať náramne vtipne pre našu malú uči partiu. Dnes som ju sprevádzala na hodinách, na ktorých som ani nemusela byť, potom sme šli spolu do menzy, po kníhkupectvách a následne na hlavnú stanicu, kde som si to konečne všimla, ten dôvod, prečo ma to vlastne k nej tak ťahá. Na poslednej dnešnej prednáške lingvistiky som zmierená sedela vedľa nej, ona si čítala mangu na mobile a ja Nórske drevo. Kolená som mala nahnuté smerom k nej a užívala som si našu spoločnú ignoráciu okolitého sveta.

Vtipné na tom je to, že sme na rovnakých pozíciách. Ja som ukotvená v minulosti, čo ju činí aj prítomnosťou, ona je ukotvená tiež, pri svojom soon-to-be manželovi. Vtipné, ako dve natoľko rovnaké Alice dokážu mať tak natoľko rovnaké osudy. Dve strany jednej mince. Naisu desu ne.

Aspoň, že mám ten malý fragment minulosti pri sebe, nech je v hocijakej forme. Keď už to nemôže nijak inak, minimálne kvôli tomu, že som srab storočia. Aspoň, že si môžem užiť trochu ilúzií.

drahé božstvá, nedovoľte, aby toto niekedy našla
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.