Steins;Gate - Hey mister. I am mad scientist. It's so coooooll. Sunuvabich!

14. july 2013 at 14:53 | Alice |  Anime Reviews
Názov: Steins;Gate
Žáner: Sci-fi, Thriller

Yo, I heard you like fail, so we put some fail in your fail, so you can facepalm while you facepalm. -Makise Kurisu

Predchádzajúcou vetou ma slečna vynálezkyňa kompletne zničila.
Steinovu bránu som zhltla za niecelé dva dni a all-nighter jeho pozerania mi je svedkom, že som si ho poriadne užila. A aby som vám dala vedieť, plakala som len trikrát.
(perex-chan)


Steins;Gate je náplasťou na zlomenú dušu, kedy už neveríte, že nájdete anime, ktoré by zasýtilo vašu po napätí túžiacu čiernu dieru. Steins;Gate vás vráti na začiatok vašej otaku kariéry, kedy ste vykonávali len najdôležitejšie biologické potreby a dýchali ste len vtedy, keď plynulo 20 minút práve rozpozeranej časti. Steins;Gate vás kompletne pohltí a nenechá vás po dopozeraní určitej časti robiť nič iné, len klikať na "Next episode".

Toto anime vychádzalo ešte počas mojich RPG časov, kedy som často čítala, ako sa Tyki-Klapča rozplýva nad vynálezcom Kyoumom, ktorý mňa ale odradil svojím príšerným smiechom a divnou atmosférou, nad ktorou sa mi nechcelo rozmýšľať, odsunula som ho však na vedľajšiu koľaj, rovnako ako Clannad s tým, že týmto sa jeho cesta v mojom živote nekončí a že jeho čas určite príde.
Dnes mám na Maid Gokudera len príjemné spomienky a Okabeho smiech mi vôbec nevadí, vlastne som vždy rada, keď ho počujem, lebo práve ten indikuje, že je všetko v poriadku.

Hlavnou postavou je teda Okabe Rintarou alebo jeho vedeckým menom Hououin Kyouma, samozvaný "mad scientist", človek posadnutý vydávaním odkazov a reportov do hluchého telefónu a istou Organizáciou, ktorá sa ho pokúša rôznymi cestami zabiť. Tiež je jeho záľubou vytváranie nových vecí, medzi ktorými je jeho "Telefóno-mikrovlnka", ktorá sa má stať strojom času, čo sa ku začiatku série Okarinovi podarí a dokáže posielať smsky do minulosti. Avšak ešte predtým, ako schopnosti tohto prevratného stroja zistí, spozná vedkyňu Makise Kurisu, 18-ročnú geniálnu červenovlásku, hrdú, odolnú, oddanú a nežnú, ktorá je v ten istý deň dobodaná a zabitá.
Tu sa to všetko komplikuje a vrámci uchovávania tajomstiev som potichu.
Tiež tu máme Shiinu Mayuri - Mayushii. Trochu pomalá, ale úprimná a optimistická stvora, ktorá má rada svojich kamarátov, šitie cosplayov a roztomilé veci. Je to Okabeho kamarátka z detstva, navzájom sa perfektne poznajú a nedajú na seba dopustiť, tak hlboké puto je medzi nimi.
A poslednú postavu tvorí nenahraditeľný geek a tiež inteligenčným kvocientom obdarený Hashida Itaru - Daru, ktorý sa rozumie elektronike a pornu ako málokto. Svojimi nápadmi síce neprispieva do vyvíjania nových technológii, ale práve on je vždy tu, keď treba niečo opraviť alebo skonštruovať a za to je veľmi cenený člen laboratórneho tímu.
Tieto štyri hlavné osoby sú základom celého deja a postupne sa tam objavuje viacero ďalších, okolo ktorých sa točí zápletka a každá je nemenej podstatná ako tá druhá, len by bolo príliš zdĺhavé ich spomínať.

Cestovanie v čase je aspoň pre mňa vždy lákavou témou, ktorá je vďaka nevedomosti ľudstva stále priestorom pre kreativitu a fantáziu. Autor využíval viaceré teórie plynutia času, používal ich s určitou logikou a presne vtedy, keď sa niektorá hodila, samozrejme s logickým odôvodnením. Dej sa však netočí čisto len okolo vedy, oveľa dôležitejšie sú v ňom práve medziľudské vzťahy a ako ďaleko sme schopní zájsť, keď chceme zachrániť niečo, čo je nášmu srdcu drahé. Okabe je v snahe ušetriť svojich blízkych ochotný prísť aj o svoju vlastnú dušu, prekročiť hranice vlastnej existencie. A presne tu sa tvorí tá chytľavá zápletka, ktorá sa, podobne ako v Madoke, v jednom momente zmení z jednoduchej a radostnej na ťažkú a emočne náročnú, kde sami sa sebe cítite búrkové oblaky a ten "nesprávny" pocit, keď vidíte, ako je protagonista neschopný vymotať sa z problémov.
Boli momenty, kedy som už sama v duchu Okarinovi hovorila, aby to vzdal a pohol sa ďalej, dúfajúc, že mu to trochu pomôže. Tešila som sa spolu s ním, keď sa už zdalo, že svitá akési riešenie. Po jednom zistení, skôr spomenutí mi doslova zastal dych, čo sa mi pri ešte žiadnom anime nestalo. A tiež som tam našla narážky na channelovskú kultúru (!), veci typu Kurisina veta na začiatku, reči typu sage, OP is a faggot, narážky na meme, ktoré stopercentne nemohli byť len z dielne prekladateľa. Niečo, čo ma úplne odrovnalo a znova mi priblížilo túto sériu viac k srdcu.

Animácia je zaujímavo spravená, všetky farby sú akoby vypraté v sivej, čo dotvára ponurú atmosféru, ktorá je tesne pred búrkou, ale i pocit betónovej džungle Akihabary a tiež aj oceľový svet strojov a laboratórii, klietky logiky, ktorá nepustí, akokoľvek ľudská vôľa odporuje. Hudba veľmi dobre dotvára celkové emócie, nájdeme tu mnou tak obľúbené melancholické klavírne skladby, ale aj podmazy plné nepokoja, napätia a nechcených odhalení. Opening a ending sa mi tiež páčil, všetko to do seba pekne zapadalo a nič sa navzájom nerušilo, či si odporovalo. Z Okabeho úst sme mohli počuť skvelý výkon seiyuuho Yagamiho Lighta, Kiryuu Zera, Death the Kida alebo dokonca Tamakiho Suoha, skutočne variabilného Miyana Mamoruho. Rozkošnú Mayushii dabovala (kto iný ako) Hanazawa Kana, Kurisu prepožičala hlas pre mňa totálne neznáma Imai Asami.

Už dlho som na takéto niečo čakala. A keď som už mala pocit, že niečo takéto už vyhynulo, zjavilo sa to priamo predo mnou. V pondelok to vidím na intelektuálny nápoj Dr. Pepper.

El Psy Congroo, 9/10. Za to, že to bolo tak krátke. Ešte, že je aj film.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.