March 2013

The Batman Rises, alebo Za všetkým zlým hľadajte ženu.

17. march 2013 at 3:39 | Alice
SPOILERY, čiže ak ste to nevideli, vypichnite si oči alebo jednoducho prestaňte čítať.

Upozorňujem, že som osoba, ktorá pozerá filmy len veľmi ojedinele, čiže sa v kinematografii vôbec nevyzná a nasledujúce slová sú len dojmy jednoduchého človeka.

Ku comicsom mám neutrálny vzťah, nikdy mi akosi neboli srdcu blízke a s nástupom trendu hipsterov som sa im začala vyhýbať, lebo zrazu na mňa štekali z každého rohu. Avšak môj skvelý bratranec raz naklusal k nám s Batman conversami a presvedčil celú našu rodinu na to, aby sme si pozreli práve Batman begins a The Dark Knight, čím sa mu podarilo (teda konkrétne filmom a ich temnej atmosfére) namotať ma. Toľko k úvodu.


Chasing.

14. march 2013 at 1:21 | Alice |  Morning Dew
Moja múza sa už dlhší čas schovávala kdesi v betónovej džungli, aby sa znova ukázala a udrela ma do brucha v plnej sile.

***

"Utekáš, presne rovnako ako ja. Nenecháš sa nikým chytiť, pretože nikto nemá silu ťa zastaviť. A hneď, ako sa tvoj väzniteľ začne domnievať, že dosiahol svoje, tak sa vypletieš z reťazí a ukážeš mu presný opak. Musíš byť strašne osamelý."

Premohla ju jemná triaška, akú vždy pocítila, keď sa pozerala na rokmi a častými dotykmi ošúchanú fotku. Karamelové oči však rovnako žiarili a vpíjali sa jej pod kožu, ako to mali vo zvyku... kedysi dávno.
Stisla ju medzi prstami o čosi silnejšie a pod prívalom spomienok sa radšej zahľadela na vzor dreva stola a potom na zaschnutú penu na okraji šálky s chladnúcou kávou. Útecha. Porozumenie. Intenzita. Odchod.
Spomienky.

Miesto, na ktorom sedela v kaviarni, bolo jej obľúbeným. V rodnom mieste sa síce už niekoľko rokov neobjavila, no kaviareň prežila dokonca aj jej tulácku krv a dávala jej možnosť čerpať inšpiráciu z kávy a príjemnej atmosféry aj naďalej. Vždy, keď tu sedela, tesne za sklom, ktoré ju na vzdialenosť najviac jednej stopy delilo od ulice, mala pocit, akoby bola skutočnou súčasťou mesta, napojila sa na žily urbanizácie a cítila silu toľkej masy ľudí na jednom mieste. Zároveň to príjemne kontrastovalo s pokojom v duši, ktorý ju pohltil vždy, keď mala možnosť vydýchnuť si práve tu, pri dvojitom presse s mliekom a cigaretou.

Koľko rokov sme sa už nevideli, určite si už na mňa zabudol. Viem si predstaviť tvoj hlas zafarbený prekvapením, ako hovorí moje meno, za ktorým by určite nasledoval nejaký posmešok alebo narážka, pre teba tak typická.
Na tvári sa jej rozhostil úsmev, smutný a záhadný, vrásky okolo očí sa nežne ukázali svetu.
Moja úloha v tvojom živote sa skončila. Už tam nie je pre mňa miesto.

Na druhú stranu, nedokážem tu zostať, len tak nečinne sa pozerať, ako tvoj život pulzuje a dýcha naďalej, pričom ja som zaseknutá v jednom bode, ktorý už dávno prestával dávať význam. Blúdim, hľadám radosť vo veciach, ktoré ma dokážu potešiť a zamestnať mi myseľ.
Oklepala popol a sledovala, ako lávovočervená žiara spaľovala čierne balenie tabaku.
Aspoň, že ty máš radosť.

Z tašky vytiahla zápisník a založila tam obraz muža, ktorého mala dovolené sledovať už len z diaľky, šťastne usmievajúceho sa a držiaceho okolo pása ženu s krásnymi perami.